Nar. 13.12.1920, Tureň, okr. Bratislava-vidiek. Študoval v r. 1946-1950 na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (filozofia - slovenský jazyk), v r. 1956-1959 vysokoškolská kvalifikácia z odboru slovenský jazyk na Vysokej škole pedagogickej v Bratislave. 1972 PhDr. Pôsobil v r. 1960-1966 ako zástupca riaditeľa Fakulty jazykov a odbornej prípravy Univerzity 17. novembra v Senci, okr. Bratislava-vidiek. Od r. 1966 pracovník Katedry slovenského jazyka Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave (odborný asistent), vedúci slovenčiny pre zahraničných poslucháčov. V r. 1977-1980 lektor slovenského jazyka a literatúry na Univerzite Klimenta Ochridského v Sofii, v r. 1980-1982 prednášal na Katedre slovenského jazyka a literatúry Vysokej školy pedagogickej v Segedíne. V r. 1966-1986 pracovník Katedry slovenského jazyka Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave (odborný asistent), od r. 1986 na dôchodku.
Ťažiskom jeho práce je metodika vyučovania slovenčiny ako cudzieho jazyka. Zaoberá sa výskumom lexikálneho a gramatického minima slovenčiny na základe frekvencie, derivačnej schopnosti, základných významov polysémantických slov, princípu vylúčenia cudzích slov a synoným a princípu tematickej i asociačnej väzby. Okrem toho sa venuje problémom z teórie vyučovania cudzích jazykov.